Ako správne cvičiť Vojtovu metódu? Nebojte sa detského plaču.

Reflexná lokomócia

Prostredníctvom nej sú svaly nabádané k funkčnosti, hoci ich človek pri vykonanom pohybe nedokáže vedome používať. Aktivuje oslabené či nepoužívané svaly využívaním vrodeného pohybového programu centrálnej nervovej sústavy (tento je pri poruche zdravia blokovaný, preto musí dôjsť k jeho vybaveniu z podvedomia). 

Znamená to, že dieťa (ale aj dospelý) sa pohybom neučí. Požadované pohyby sú vyprovokované opakovanou stimuláciou, tlakom na konkrétne miesta na tele (vždy v určitom smere), kladeným odporom pri pohybe, rozťahovaním svalových skupín. Dochádza k tzv. svalovej súhre, ktorá okrem iného zabezpečí stabilnú polohu tela, oporu hlavy a končatín, koordináciu dychových pohybov hrudníka, samostatnú chôdzu a pod.

Nielen pre choré deti

Vojtova metóda pôvodne slúžila ako terapeutický systém cvičenia pre výhradne postihnuté deti – s ťažkým centrálnym postihnutím, tzv. DMO. Nové medicínske poznatky a moderné technické vybavenie preukázali, že tento spôsob cvičenia je vhodný aj pre predčasne narodené deti či pre dospelých. 

Reflexná lokomócia je totiž „vybavovacou schopnosťou“ človeka počas celého života. To znamená, že sa dá aplikovať nezávisle od veku. Používa sa tiež pri rázštepe chrbtice, konskej nohe, ortopedických poruchách hrudníka, skolióze, cievnej mozgovej príhode, periférnej paréze a rôznych neurologických ochoreniach. Blahodarne pôsobí na motorické ústrojenstvo, no zároveň pomáha zlepšovať napríklad tráviace funkcie, moduláciu reči, výslovnosť, orientáciu v priestore a schopnosť sústrediť sa.

Vedeli ste, že?
Terapeutické cvičenie je pomenované podľa českého (neskôr nemeckého) lekára, ktorý sa špecializoval na detskú neurológiu. V čase, kedy viedol detskú liečebňu pre deti s DMO v Železnici, začal objavovať a skúmať hybné vzory. Výsledkom bol vývoj vlastnej diagnostickej a terapeutickej metódy. Súčasne bol objavený aj motorický vývoj človeka. Prof. Dr. Vojta publikoval viac ako 100 vedeckých prác. Boli preložené do niekoľkých jazykov a v súčasnosti sú predlohou pre tzv. Vojtove kurzy po celom svete.

Vojtova metóda nebolí, tak prečo ten plač?

Pri cvičení sú potrebné manuálne dotyky cvičiteľa (fyzioterapeuta alebo rodiča) s rôznou intenzitou a frekvenciou. Tieto sú vykonávané tak, aby vyvolali iba žiaduce pohybové reakcie (pokiaľ je dodržaný konkrétny postup a všetky odporúčania), v žiadnom prípade nie bolesť. Plač, ktorý môže cvičenie sprevádzať, preto nie je výsledkom bolesti. Napriek tomu ide o dôvod, ktorý okolo terapie vytvára množstvo diskusií, otázok a pochybností, v neposlednom rade je stresovým faktorom. Tu je potrebné povedať, že strach z cvičenia často pramení z nevedomosti.

• K plaču dochádza, pretože dieťaťu je „vnucovaná“ pohybová skúsenosť, ktorá je preň neznáma. Ide o obranný plač. U detí, ktoré boli pred terapiou veľmi pokojné, môže dokonca znamenať pokrok v cvičení a zlepšenie vnímania. Avšak plač dieťa nesmie vyčerpať, pretože by mohlo prestať reagovať na poskytovaný podnet. 
• Aby došlo k stimulácii pohybových prejavov, využíva sa technika odporu. To znamená, že dieťa nevykonáva pohyb samo, ale nefyziologickým spôsobom. Zjednodušene povedané – plačom dáva najavo, že sa musí namáhať, hoci sa mu nechce, neželá si to a rozčuľuje ho to. Akoby išlo o jeho obmedzovanie a plač je jeho výsledkom, vzdorom. 

TIP: Pokiaľ dieťa počas terapie plače, prihovárajte sa mu, hovorte naňho pokojným hlasom. Môžete napríklad komentovať priebeh cvičenia. Takto „nastavený hlas“ si zapamätá a bude ho pozitívnejšie vnímať pri ďalších cvičeniach. Postupne si na cvičenie zvykne a nebude sa mu zdať „nepríjemné“ ako na začiatku.

Základné modely cvičenia

Presne definované polohy tela a stimulovanie, dráždenie určitých bodov vyvolá požadované pohyby. Slúžia na to dva vzory lokomócie:

1. Reflexné plazenie – východisková pozícia je na bruchu. Hlava je otočená nabok. Podľa jej smeru umiestňujete končatiny do konkrétnej polohy a rozlišujete záhlavovú a čeľustnú (tam, kam pozerá dieťa) stranu. Počas tohto cvičenia stojíte na záhlavovej strane (čiže na opačnej, kam sa pozerá dieťa). Uvedieme príklad so smerovaním hlavy na ľavú stranu:

• Hlava dieťaťa je otočená cca v uhle 30º, opiera sa o čelo (nie o líce).
• Čeľustná (ľavá) ruka je v ramene ohnutá na 120 – 135º, akoby v miernom upažení, dlaňou nadol. Zároveň je ohnutá v lakti na 45º, lakeť sa nachádza na úrovni nosa.
• Záhlavná (pravá) ruka sa nachádza pozdĺž tela dlaňou nahor.
• Záhlavná (pravá) noha je odtiahnutá od tela, v bedrovom kĺbe ohnutá do 30 – 40º. Zároveň je pokrčená v kolennom kĺbe, cca 40º.
• Čeľustná (ľavá) noha je voľne položená na podložke/mierne ohnutá v kolene.

Aktivačnými bodmi sú (ľavý) vnútorný lakeť, vnútorná hrana (ľavej) lopatky, výbežok nad (pravým) ramenom, výbežok na (pravej) vretennej kosti, vnútorná časť (ľavého) kolenného kĺbu, predný horný tŕň na (ľavej strane) bedrovej kosti, hrboľ na vonkajšej strane (pravej) päty, rozhranie stredného zadného svalu a veľkého zadného svalu. Je dôležité, aby ste poznali smer tlaku každého bodu (preto je nutnosťou prvé cvičenie s fyzioterapeutom).
2. Reflexné otáčanie – východisková pozícia je na chrbte (poloha A) a na boku (poloha B). Rovnako ako pri reflexnom plazení rozlišujeme čeľustné a záhlavové končatiny.

• Dieťa leží na chrbte (poloha A), jeho hlava je otočená cca v uhle 30º nabok.
• Horné aj dolné končatiny ležia voľne položené na podložke.
• Na dosiahnutie pohybu sa využívajú spúšťacie zóny v strednej časti hrudníka, v tzv. mamilárnej línii medzi 5. a 6. alebo 6. a 7. rebrom.
• Na základe toho dôjde k rotácii hrudníka a hlavy, končatiny sa ohnú. Lopatky a chrbtica vytvárajú oporu, mení sa ťažisko.

Obr. Aktivačný bod

Obr. Pohyb na základe aktivácie bodu

• Dieťa leží na boku (poloha B), jeho hlava je v predĺžení tela. 
• S podložkou zviera 90º uhol, opiera sa o ľavú ramennú a lakťovú kosť súčasne.
• Ľavá ruka je ohnutá v lakťovom kĺbe, pravá je položená na bočnej (pravej) strane hrudníka.
• Nohy sú ohnuté v kolennom a bedrovom kĺbe, v pritiahnutí vonkajšej a vnútornej rotácie (ľavá horná a ľavá dolná končatina sú oporou pre telo).
• Kladieme odpor proti prenášaniu ťažiska tak, že zaťaženie zostane na ramennom a bedrovom kĺbe.
• Počas reflexného otáčania z pozície na boku využívame aktivačné body ako pri reflexnom plazení. 

Obr. Aktivačné body

Kedy cvičiť?

Čas cvičenia musí zodpovedať dennému režimu dieťaťa. Terapia Vojtovou metódou si vyžaduje frekvenciu 4x denne, odporúča sa realizovať ju doobeda (pokojne 2x), krátko popoludní a v čase, keď je dieťa plné energie. Pozor! Dieťa nemá byť pri cvičení hladné, rovnako nesmie byť čerstvo najedené (odstup medzi jedlom a terapiou by mal byť aspoň 30 minút). Cvičenie by sa malo praktizovať po dobu cca 10 – 25 minút (v závislosti od veku). Tento čas zabezpečí, aby sa jednotlivé pohyby pri cvičení stali súčasťou bežných motorických prejavov dieťaťa.

Celková dĺžka liečebného postupu je individuálna a závisí od miery poškodenia nervovej sústavy. Individuálnym programom a pravidelnosťou jeho vykonávania dokážete vášmu dieťaťu aktivovať reťazec pohybov, ktoré sú u zdravých jedincov spontánnou a automatickou záležitosťou. Opatrnosti ale nikdy nie je dosť. Hoci môžete byť v realizovaní Vojtovej metódy naozaj precízni a obozretní, prvé sedenie, respektíve prvé praktizovanie cvikov, musíte urobiť pod dohľadom certifikovaného fyzioterapeuta. S liečbou je možné začať iba po diagnostike od lekára.

TIP: Alfou a omegou je presný postup cvikov, ku ktorému ste boli vyškolení profesionálmi. Pri ďalšom cvičení vám ale môžu byť nápomocné aj rôzne videá a tutoriály dostupné na internete, avšak iba v prípade, že reflexnú lokomóciu v nich prezentujú odborníci, rehabilitační lekári alebo fyzioterapeuti.