Nie sú raňajky ako raňajky
Obsah nášho taniera je otáznikom, ktorý je nutné rozlúštiť ešte pred tým, ako si zodpovieme otázku, či je lepšie raňajkovať alebo neraňajkovať. Predovšetkým je totiž potrebné myslieť na to, aby sme
hneď ráno prijali kvalitné živiny, ktoré nám budú slúžiť ako palivo po celý zvyšok dňa.
Predstavte si dva varianty: na jednej strane miska sladeného čokoládového müsli a na druhej strane grécky jogurt plný bielkovín, s ovsenými vločkami, orechmi, so semienkami a s ovocím. Ak zohľadníme nielen obsah energie, ale i jednotlivých esenciálnych živín a potenciál zasýtiť a poskytnúť palivo pre prvú časť dňa, sedliackym rozumom rozdiel medzi variantmi dlho hľadať nemusíme. Kontext celého jedla a jeho
celkový prínos pre zdravie je často omnoho dôležitejší než prehnaná analýza toho, o koľkej daný chod zaradiť.
Tak ako pri každom jedle, ktoré v priebehu dňa prijmeme, je dôležitá kvalita. Zloženie prvého jedla, či už bude zaradené bezprostredne
po prebudení, alebo o niekoľko hodín neskôr, je to, na čo by sme sa mali skutočne zamerať. Nemusíme jedlá škatuľkovať označením konkrétnych chodov. To, čo rozhodne o ich prínose, bude kvalita živín, ktoré v nich budú obsiahnuté.
Čo sa stane, ak raňajky vynecháme?
Ak pre vás ráno predstavuje časť dňa plnú stresu a s čistým svedomím môžete povedať, že hlad po prebudení naozaj nemáte a jednoznačne vám vyhovuje presunutie prvého chodu na neskoršie hodiny, rozhodne sa nemusíte do jedla nútiť.
Vynechaním raňajok predĺžite fázu „hladovania“, v ktorej sa vaše telo počas noci prirodzene nachádza. Svojím spôsobom ide o princíp prerušovaného hladovania, teda výživového smeru, ktorý je v posledných rokoch čoraz populárnejší. Prerušované hladovanie, známejšie pod anglickým označením intermittent fasting, sa zakladá na
striedaní dvoch módov – jedenia a hladovania. Tie sa striedajú v rôznych frekvenciách, v ktorých sa podľa daného nastavenia predlžuje práve fáza hladovania. V prípade vynechania raňajok však nejde o dlhé pôsty, ale zväčša len o
nevedomé predĺženie úplne prirodzeného nočného pôstu.
Zástancovia prirodzeného hladovania tvrdia, že ide o efektívny spôsob, ako znížiť svoj energetický príjem, uľaviť ráno tráveniu a v konečnom dôsledku odložením prvého jedla ešte aj ušetriť drahocenný čas. Vynechanie raňajok naozaj môže priniesť ovocie, a pokiaľ sa bezprostredne po prebudení nechystáte športovať a podávať intenzívne fyzické výkony, žiadnu negatívnu ujmu rozhodne neutrpíte. Naopak, takýto postup vám môže pomôcť. Všetky zmienené benefity prerušovaného hladovania sa skutočne môžu dostaviť a reakcia tela môže byť skvelá. To všetko len v prípade, že splníte ten najdôležitejší predpoklad: vynechanie raňajok vám
subjektívne naozaj vyhovuje a nerobíte to iba z donútenia alebo vplyvom nedostatku času či nadbytku stresu.
Záverečný verdikt – raňajkovať alebo nie?
Verdikt k rozporuplným názorom znie priateľsky pre obe strany: správne bude to, čo vyhovuje vám. Každý z nás môže nájsť mnoho dôvodov, prečo raňajkovať, ale i prečo raňajky vynechať. Pravdou je, že
žiadny z týchto dvoch prístupov nie je efektívnejší ani pre spaľovanie tuku, ani pre psychickú a fyzickú výkonnosť. Sú si rovnocenné a je teda zbytočné neprirodzene sa nútiť do niečoho, čo nám nevyhovuje.
Nezabudnite na to, že či už budú raňajky vaším denným spoločníkom ihneď po prebudení, alebo či bude prvým jedlom dňa neskoršia desiata v práci, prípadne obed, budú tieto prvé živiny dôležité skôr z hľadiska kvality než načasovania. Dajte svojmu telu možnosť načerpať to najkvalitnejšie palivo a neodbite svoje vlastné zdravie.